VÝLET S DEŤMI

BYSTRÁ

od autora:

Kráľovná Západných Tatier alebo inak aj ako Bystrá, ktorú pomenovali podľa Bystrej doliny, nad ktorou sa vypína. Dolina zasa dostala názov od Bystrého potoka, ktorý ňou preteká. Bystrosť máte všade navôkol. Máloktorý z turistov prechádzajúcich Liptovom si všimne nenápadný vrch, ktorý však ako kráľovná tróni v kráľovstve horských velikánov. Z jednej strany ju stráži veľkolepý Baranec, z druhej strany urastený Kriváň. Hôľnato-skalnatý vrchol poskytuje krásny kruhový výhľad na okolité vrchy, doliny a to nielen na slovenskej, ale i na poľskej strane. Svahy Bystrej sú domovom aj vzácnych vysokohorských živočíchov, a tak okrem podmanivých výhľadov môžete pozorovať aj kamzíky či svište.

Spoločnosť jej robia o niečo nižšie vrchy Jakubina, Blyšť a Klin. Bystrá sa nachádza  v ich centrálnej časti v geomorfologickom podcelku Liptovské Tatry asi 0,5 km južne od hlavného hrebeňa. Bystrú obopínajú mohutné ľadovcové doliny. Z juhozápadu Gáborova dolina (odnož Račkovej doliny), z juhu Bystrá dolina a z juhovýchodu Kamenistá dolina. Oddeľujú ich dve rázsochy spadajúce z Bystrej. Predstavuje najvyšší vrchol Západných Tatier s výškou 2 248,4 m n. m. Nachádza sa v južnej časti hlavného hrebeňa. Bystrá má aj svoju menšiu sestru – Nižnú Bystrú s výškou  2 163 m n. m. Túto súrodeneckú dvojicu dopĺňa poľský Blyšť.

História výstupov na Bystrú je bohatá. Na začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch. Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari.

Trasa: Ideálnym východiskom výletov na Bystrú je Podbanské. Najkratší výstup vedie Bystrou dolinou, vychádza z Hrdova (chatová oblasť medzi Pribylinou a Podbanským) a smeruje po žltých značkách hore na sever. Stúpa Bystrou dolinou a trvá asi 4 hod. Ďalšia trasa vedie z Podbanského po modro značkovanom chodníku Kamenistou dolinou na hlavný hrebeň do Pyšného sedla a po červených značkách cez Blyšť do Bystrého sedla. Odtiaľ pokračuje po modrej značke popod Blyšť na Bystrú a spolu trvá asi 5 hod. Tretí variant vedie modro značkovanou lesnou cestou Úzkou dolinou, ktorá sa po chvíli člení na Jamnícku a Račkovu dolinu. Pokračuje Račkovou dolinou po žlto značkovanom turistickom chodníku po sútok Gáborovho potoka a Račkovej. Odtiaľ smeruje po zelených a neskôr po modrých značkách do Bystrého sedla a popod Blyšť na vrchol Bystrej. Trvá asi 5 hod. Kto si chce však naplno vychutnať čaro západotatranských dolín, vyberie sa na Bystrú z Pribyliny Račkovou dolinou.

Turistická mapa.


VEĽKÝ CHOČ

od autora:

Veľký Choč je právom považovaný za jeden z najkrajších vrchov. Vrch bol ospevovaný mnohými básnikmi z ktorých najznámejším bol Pavol Országh Hviezdoslav, rodák z Vyšného Kubína, ktorý leží priamo pod Chočom. Na svoj rodný kraj spomínav zbierke Básnické prviesenky Jozefa Zbranského básňou s názvom Vyšný Kubín. Ospevuje majestátny vrch a jeho priľahlú prírodu, kde sa narodil a ktorá ho pri jeho tvorbe inšpirovala.

Chočské vrchy sú spojovacím článkom medzi Veľkou a Malou Fatrou so Západnými Tatrami. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou, pri pohľade od Liptovskej Mary na sever je ich dobre vidno na ľavej strane. Nepochybne patria medzi vizuálne najkrajšie pohorie na Slovensku vôbec. Len pripomeňme, že turisticky najzaujímavejšie časti Chočských vrchov sú Prosiecka a Kvačianska dolina, výstup na Veľký Choč ale aj historické pamiatky Likavský, či Liptovský hrad – najvyššie položená hradná zrúcanina na Slovensku.

Veľký Choč je považovaný za ten najvyšší z Chočských vrchov. Dosahuje výšku 1611 m.n.m. a nachádza sa na pomedzí Oravského a Liptovského regiónu a predstavuje výraznú dominantu širokého okolia. Vrch je turisticky mimoriadne obľúbený, vo všeobecnosti sa považuje za jeden z najkrajších na Slovensku a aj výhľad, ktorý sa z jeho vrcholu otvára, vraj patrí k najlepším, s akými sa u nás možno stretnúť. Na Slovensku je len málo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Turistom taktiež padne pohľad na pohoria celého severného Slovenska – na Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru či Oravskú Maguru a na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi. Estetiku lúčnych komplexov zvýrazňujú bralné steny.  Vrchol Veľkého Choča má tvar nepravidelnej pyramídy s množstvom skalných brál a je obrastený kosodrevinou. Nižšie polohy sú pokryté smrekovými lesmi. Na vrchu a v jeho okolí sa rozprestiera prírodná rezervácia Choč s výskytom vzácneho rastlinstva a živočíšstva, napríklad unikátnej fialky chočskej. Na Veľký Choč vedie mnoho značkovaných turistických chodníkov. Východiskom je najčastejšie obec Valaská Dubová, ale i Vyšný Kubín, Jasenová, Lúčky či Likavka.. Výstup na Veľký Choč je pravdepodobne najnenáročnejší z dediny Valašská Dubová po modrej turistickej značke. Dedina je dobre dostupná autom, či autobusom a je zo všetkých východiskových možností najvyššie položená. Navyše, s Valašskou Dubovou je spojená skutočná rarita. Práve v tejto dedine sa nachádza Jánošíková krčma z 19. storočia. Postavili ju na mieste staršej krčmy, v ktorej vraj v roku 1713 zlapali Jura Jánošíka.

Trasa: Na Choč môžu turisti vystúpiť z dvoch strán – z oravskej a z liptovskej. Najfrekventovanejšou trasou je však trasa z Valaskej Dubovej. Ak máte záujem o dlhšiu turistiku – vhodnejšou bude trasa, ktorá vedie z Likavky. Ak by ste výstup na Veľký Choč chceli spojiť s ďalším slovenským básnikov, vyrazte na túru z Jasenova, kde nájdete rodný dom Martina Kukučína.

Turistická mapa.