NEZARADENÉ

V miestnej časti Studničná, v obci Komjatná sa nachádza skalné mesto s názvom Sedem kostolov. Vysoké bralá zaujímavých tvarov sa svojím pôvabom vyrovnajú i omnoho známejším lokalitám podobného charakteru, ako sú napr. Súľovské skaly, rozkladajú sa však na omnoho menšej ploche. Zo Siedmych kostolov sa naskytá veľmi pekný, ikeď nie príliš ďaleký výhľad. Skalnaté mestečko možno navštíviť v každom ročnom období. Najvhodnejším časom sú však jarné mesiace, počas ktorých rozkvitá tunajšia vzácna vápencová flóra.

Vhodné podmienky na osídlenie si uvedomovali už ľudia v praveku, čoho dôkazom sú archeologické nálezy zbraní a nástrojov z rozhrania mladšej doby bronzovej a halštatskej. Práve z tohto dôvodu sa samotná obec Komjatná preslávila hromadným nálezom bronzových zbraní, ktoré objavili v rokoch 1931 – 1945. Najznámejší je poklad 11 bronzových mečov, ktoré majú veľmi zaujímavé, umelecký hodnotné rukoväte. Podstatná časť bronzového pokladu je vystavená v Liptovskom múzeu v Ružomberku. V 13. storočí tu stál prícestný hostinec, tzv. komňata, ktorý dal názov postupne vznikajúcej obci – Komjatná.

Skalnaté mestečko Sedem kostolov. Skutočná zaujímavosť a prírodným klenotom Komjatnej. V osade Studničná, kde sa uprostred osady, v tesnom a priamom susedstve asi 50 domov, čnejú na rozlohe 4,5 hektára, vežovité vápencové bralá vysoké 30 – 80 metrov. Toto čarovné miesto možno navštíviť v každom ročnom období. Najvhodnejším časom sú však jarné mesiace, počas ktorých rozkvitá tunajšia vzácna vápencová flóra. Jesenný čas je v obci taktiež magický kvôli smrekovcom a listnáčom , ktoré rastú na skalách, sfarbia do zlato-červena a spolu s bielosivým skalným masívom, dotvoria obdivuhodné prírodné akvarely .Z vrcholu sú pekné výhľady na okolité kopce Šípskej Fatry, na Malú Fatru s dominantným Veľkým Rozsutcom či stohom alebo Chočské vrchy. Tip: najkrajšie pohľady na skaly sú z východnej a južnej strany.

Trasa: Do Studničnej je prístup veľmi dobre značený. Na ceste z Ružomberka do Dolného Kubína, je tesne pod vrcholom horského stúpania na Brestovú prehľadne vyznačená odbočka. Asi po dvoch­ kilometroch prudšieho stúpania a potom strmého zjazdu zastavíte na malom parkovisku pri zástavke autobusu MHD a ocitnete sa tesne pod bralami Studničnej.

Turistická mapa.

Keď sa povie Demänovská dolina pravdepodobne si väčšina z nás predstaví jaskyne alebo najvyššie partie Nízkych Tatier s Ďumbierom. Dolina Vyvieranie je jednou z bočných vetiev Demänovskej doliny. Vyznačuje sa nádhernou prírodou a divokým rázom, vďaka ktorému pripomína rokliny Slovenského raja. V nižších polohách je úzka, chodník tu neraz vedie v bezprostrednej blízkosti potoka a často býva klzký a náročný na prechod. Začiatok cesty k doline treba prekonať doslova v koryte potoka, preto je potrebné si zaobstarať nepremokavú obuv.

Pusté  je veľmi vďačný vrchol a patrí ku krajinársky najatraktívnejším lokalitám v okolí Demänovskej doliny. Chodník prechádza trávnatými terasami pomedzi a popod biele vápencové skalné bralá. Celá túra je pre dospelého na pol dňa, s deťmi si rezervujte pre istotu celý. Voda sa dá pohodlne nabrať z potoka v dolinke Vyvieranie, neskôr voda už nie je.

Odporúčame vrátiť sa buď tou istou cestou, pričom dobrý bod obratu je miesto, kde chodník opúšťa potok a začne strmo stúpať do stráne, alebo je druhá možnosť: pokračovať cez Iľanovské sedlo, vrch Pusté a zostúpiť priamo k Demänovskej jaskyni slobody.

Turistická mapa.

Jazykové okienko: talianske slovo travertino znamená travertín, čo predstavuje vápencový kameň. Takýto kameň nájdeme v obci Bešeňova, ktorá okrem známeho aquaparku Bešeňova je známa pre Bešeňovské travertíny.

Sú to prírodný výtvor, ktorý sa nachádza na Liptove, v Žilinskom kraji. Objekt bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku v roku 1984. Tvoria ju štyri samostatné celky Červené terasy, travertínová skalka zvaná Kaplnka, pramenný travertínový kráter nad nivou Váhu tzv. Bazén, Biele terasy s odumretým travertínom a niekoľko solitérnych minerálnych prameňov.

Prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny sa rozprestiera na rozlohe 3,18 ha. Po kaskádach tohto úkazu neustále steká minerálna voda, ktorá im dodáva krásny lesk. Táto voda neobsahuje len uhličitan vápenatý, ale aj horčík, síru a železo. Preto sú Bešeňovské travertíny krásne farebné V minulosti sa tu ťažil žltohnedý travertinizovaný prameniť, tzv. zlatý bešeňovský travertín. Jeho vyleštené zlatožlté dosky zdobia budovu Univerzity Komenského v Bratislave, Palác národov vo švajčiarskej Ženeve ale aj v iných štátoch Európy, ako Francúzsko, Belgicko a Nemecko.

Trasa: Bešeňovské travertíny sa nachádzajú neďaleko hlavnej cesty, ktorá spája Bešeňovú s obcou Potok.

Jalovecká dolina ústi do Liptovskej kotliny vzdialenej necelé 4 km severne od obce Jalovec. Tak ako Račkova dolina, tak i dolina Jalovecká je významná tým, že je tu možné vidieť pozostatky glaciálnej činnosti. Vďaka najväčšej povodni 20. storočia v tejto oblasti, ktorá v roku 1958 zničila cestu predchádzajúcu dolinou a preto sa jedná o jedinú slovenskú dolinu, ktorá je bez lesnej cesty. Vďaka tomu tu dnes môžeme obdivovať prirodzenú obnovu divočiny. Viac ako 5 000 hektárov súvislej divočiny je unikát, v ktorom sa zachovali mnohé vzácne rastliny a živočíchy. Vedie ňou len úzky chodník popri Jaloveckom potoku. Prvá časť trasy vedie hustým lesom, následne sa odpojíme do Bobrovskej doliny, kde leží najzápadnejšie tatranské pleso – Bobrovecké pleso.

Ak vás premôže zvedavosť a budete si chcieť nájsť Jaloveckú dolinu na mape, tak ju jednoducho nájdeme pomocou dvoch veľkých údolí nachádzajúcich sa na jej začiatku. Prvá sa nazýva Bobrovecká dolina a meno druhej doliny je Parichvost.

Trasa: Do ústia Jaloveckej doliny prídeme z Jalovca po žltej značke alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme. Môžeme začať od rázcestia na Tokarinách stále po žltej značke, ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou magistrálou . Pri smerovníku v ústí doliny žltá značka odbočuje doľava a vedie po ľavej strane Jaloveckého potoka do Jaloveckej doliny

Ak by vás niekedy napadlo, že by ste chceli ísť na hrad, ktorý je najvyššie položený na celom Slovensku, ale aj v celej Európe, tak Liptovský hrad je to čo hľadáte. Tento hrad je totiž vo výške 999 m. n. m. V zákutiach internetu sa stretnete aj s výškou 993 m.n.m. či 1001 m.n.m. To asi ale záleží pod akým uhľom sa naňho pozeráte. Inak je nazývaný aj Sielnický hrad či Liptovský starý hrad. Bol postavený približne v polovici 13. storočia a kedysi bol významným pohraničným hradom pri diaľkovej ceste medzi Liptovom a Oravou.

Nachádza nad obcou Kalameny a návštevníkom ponúka úžasný výhľad na Liptovskú Maru, Liptov, Liptovský Mikuláš,  Nízke Tatry, alebo aj na Veľký Choč. K zrúcanine Liptovského hradu sa dá dostať dvomi cestami z obce Kalameny alebo z obce Bukovina. Odporúča sa skôr cesta z obce Kalameny.

Celý areál hradu je verejne prístupný. Vedie sem červeno-značkovaný turistický chodník Vlachy– Havránok – Bukovina– Sedlo pod Kráľovou (773 m n. m.) a tiež žlto-značkovaný turistický chodník Kalameny– Sedlo pod Kráľovou a ďalej do sedla Poľana (845 m n. m.). . Žltý turistický chodník začína pri kostole sv. Petra a Pavla a zavedie vás aj k vrtu a jazierku s termálnou minerálnou vodou.

Túra sa dá zvládnuť do 2 hodín tam a naspäť s menšími deťmi do 3 hodín.

Turistická mapa

Kratšia ale za to významná. Aj takto stručne by sa dala charakterizovať Važecká jaskyňa. Dĺžkou rozhodne nepatrí medzi tie dlhšie jaskyne, ale za to si drží titul najvýznamnejšia na severnom Slovensku. Od roku 1954 je prístupná verejnosti a v roku 1972 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Nachádza sa na západnom okraji obce Važec v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami. Jaskyňa je vytvorená v modrosivých vápencoch stredného triasu. Vchod do jaskyne leží vo výške 784 m.n.m., teda asi 7 m nad hladinou Bieleho Váhu. Jaskyňa pozostáva z horizontálne sa tiahnúcich chodieb a siení vytvorených bočnou eróziou riečky Biely Váh. Dôkazom toho sú riečne nánosy žulových štrkov.

Počas prehliadky, ktorá  trvá asi 25 minút, môžete obdivovať malé jazierka, snehobielu sintrovú výzdobu a zaujímavosťou je paleontologické nálezisko kosti jaskynných medveďov, ktoré obývali v minulosti jaskyňu celoročne. Známe sú bohaté nálezy kostrových pozostatkov medveďa jaskynného (ich vek bol datovaný na viac ako 40 000 až 50 000 rokov), ale našli sa tu aj kosti jaskynného leva a nosorožca. Kosti si môžete pozrieť v rámci prehliadky jaskyne.

Trasa: Ak cestujete autom, k jaskyni sa viete dostať z Popradu cez Svit smer Žilina, alebo z Liptovského Mikuláša smer Poprad. Parkovisko je 10 metrov od jaskyne. Autobusová a vlaková zastávka sa nachádza v obci Važec a k jaskyni sa dostanete cca za 20 minút.

Kto ma rád pekné výhľady, nech číta ďalej! V Nízkych Tatrách okrem Chopku a Ďumbiera nájdeme Demänovskú horu s výškou 1304 m.n.m priamo nad obcou Pavčina Lehota. Túra na horu sa vyznačuje so strednou náročnosťou s úsekom strmého stúpania. Počas výstupu je čo obdivovať – pri turistických chodníkoch sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary, z ktorých sa miestami otvárajú nádherné výhľady na Liptovskú kotlinu, Západné Tatry či Chočské vrchy.

Po výstupe máte možnosť obdivovať okolitú prírodu. Na vrchole je umiestnená aj lavička so stolom, kde sa môžete rozložiť, občerstviť sa a nabrať sily. Vrchol je rozlohou široký, tvorený prevažne horskou lúkou a skalami.

Trasa sa začína na autobusovej zastávke pri autokempingu Bystrina, odkiaľ sa vydáme po žltej turistickej značke, spočiatku po okraji lesa až k strmému svahu po ktorom stúpame po serpentínovej ceste až k rázcestiu pod Demänovskou hororu. Postupujeme ďalej až na vrchol Demänovskej hory. Zostupujeme späť až na rázcestie pod Demänovskou horou. N ľavej strane nás ďalej povedie žltá turistická značka, po západnej strane rázsochy sa dostanem až do Iľanovského sedla, kde budeme pokračovať po zelených turistických značkách. Tieto nás zavedú do doliny Vyvieranie, kde nasleduje úsek prechodný len po riečisku obklopenom skalnými stenami. V zime je táto dolina uzavretá. Pokračujeme cez Demänovskú dolinu, po pravej strane rieky Demänovky sa vrátime do obce Pavčina Lehota.

Turistická mapa.

Pri vstupe do obce Vás víta drevený pamätník SNP – partizánska obec Liptovská Teplička. Taktiež sa tu nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého či vysunuté pracovisko NAPANT s malou expozíciou o krajine a Považskej lesnej železnici. Obec pre milovníkov mliečnych výrobkov ponúka BIO farmu, kde si po dohode môžete pozrieť výrobu syra, bryndze, syrových výrobkov a iných produktov ale i poľnohospodársky dvor, dojáreň a samozrejme nakúpiť si teplické BIO produkty v miestnej predajni.

Obec Liptovská Teplička sa nachádza v Prešovskom kraji, na severnom úpätí Nízkych Tatier. Je to najodľahlejšia liptovská obec, ktorá je známa svojimi zemiakovými pivnicami unikátnymi svojím tvarom hrušky s hĺbkou 2-3 metre a stálou teplotou 2-6  °C. Froda či Gandalfa tu asi nestretnete, ale určite sa budete cítiť ako vo filme Pán prsteňov, keďže pivničky, ktoré sa rozliehajú za obcou, pripomínajú hobitie nory z Tolkienových fantasy príbehov. 😊

Liptovská Teplička turistom ponúka Náučný chodník, ktorý predstavuje trasu dlhú 6 km s deviatimi zástavkami. Každá z nich je venovaná inej pozoruhodnej oblasti – Národnému parku Nízke Tatry, mokradiam, lesom, Považskej lesnej železnici, rastlinstvu, živočíchom a, samozrejme, aj tradičnému životu v obci. Začiatok chodníka nájdete pri budove starej požiarnej zbrojnice v strede obce. Na trase narazíte na 9 informačných panelov, ktoré obsahujú zaujímavosti z histórie Liptovskej Tepličky, fakty o chránenom území Nízkych Tatier, informácie o vodnom dedičstve (okolie Liptovskej Tepličky je totiž bohaté na zdroje kvalitnej pitnej vody) či o živočíchoch, s ktorými sa v okolí môžete stretnúť.

Ďalšou zaujímavosťou, ktorú obec ponúka sú terasovité polia, ktoré vznikli oraním do svahu a navršovaním skál, ktoré sa vyberali ako nežiaduce z pôdy. Jeden úzky pás mal viacerých majiteľov. Využívali sa na pestovanie zemiakov, obilnín a vyhotovenie sena. Neskorým príchodom združstevňovania a vôľou obyvateľov nedošlo k rozoraniu medzí. Dodnes tak môžeme obdivovať pásy políčok siahajúcich k oblohe ,,schody do neba.“

Okrem obdivovania prírody v Liptovskej Tepličke, sa môžete zúčastniť rôznych zaujímavých podujatí, ktoré obec v priebehu roka organizuje. Všetky udalosti si môžete pozrieť TU a turistické trasy viete pozrieť na turistickej mape.

Jedinečná skala s výhľadom, ktorá očarí každého… Bez lana, do hodiny, aj s menšími deťmi… Skaly a bralá sú zvyčajne výzvou pre horolezcov. Čerenova skala predstavuje výnimku. Je ľahko dostupná aj nešportovcom, dokonca sa Vám pri výstupe na ňu nestihne ani zatočiť hlava. Teda za predpokladu, že zachováte rozumný odstup od ostrej hrany brala.

Čerenová nie je veľmi výrazný kopec v Chočských vrchoch. Učupený medzi výraznými kopcami ako Prosečné, Pravnáč či Choč nie je na prvý pohľad z diaľnice, vlaku alebo od Tatralandie ničím zaujímavý. Od tvrdej konkurencie ho však od liptovských “kopčekov” odlišuje skalné bralo Čerenova skala. Bralo, pripomínajúce skalnú päsť, vytvára stolovú skalu. Znamená to, že na jeho vrchole sa nachádza výrazná plošinka s úžasným výhľadom. 

K štartu nášho výletu sa presúvame autom. Ideme smerom z Liptovského Mikuláša  cestou vedúcou severnou stranou Liptovskej Mary. Postupne míňame Tatralandiu, Liptovský Trnovec a Liptovskú Sielnicu. Kúsok za Sielnicou odbočujeme doprava a ocitáme sa v nenápadnej dedinke Ižipovce. Skalné bralo je jasnou dominantou nad obcou a uľahčuje nám tak navigáciu. Nemáme veľa času a navyše vrtkavé počasie na prelome apríla a mája nás môže rýchlo zaskočiť. Preto ideme autom čo najvyššie. Nad dedinu nás popri nových domčekoch vyvedie stará asfaltka, ktorá sa stráca v hustej húštine. Väčšie auto by tu prešlo len tak tak… ak by to nešlo, tak pod skalu sa dá dostať aj z dedinky Liptovská Anna.

Auto nechávame na najvyššom bode cesty a hľadáme chodníček smerujúci do lesa. Je ich tu viacero, ale všetky nakoniec končia na zvážnici, ktorou sa treba vybrať chvíľu dole až po vyznačenú odbočku ku skale. Trasa je vyznačená červenou značkou, avšak nenachádza sa v každej mape. Trochu neobvyklé, ale nevadí… trasa nie je orientačne náročná. Chodníček lesom postupne naberá na sklone a kde tu sa medzi stromami začínajú vykreslovať kontúry skalného brala. Už pri pohľade zdola je jasné, že ide o veľké bralo a pôsobí naozaj majestátne. Skalu obchádzame z ľavej strany a raz-dva sme hore. Nie sme síce ešte na vrchole kopca, ale keďže chodník sa výrazne láme v pravo a otvára sa dokonalý výhľad od východu na západ. Na okraji brala týčiaci sa dvojkríž nám jasne hovorí, že sme už hore. 

Na skalnej plošine obrastenej trávou leží množtvo plochých skál. Sú ideálne na pohodlné sedenie a vychutnávanie si okolitej nádhery. Časť bližšie pri dvojkríži poskytuje skvelý výhľad na blízky Pravnáč, Liptovský hrad, Choč, Veľkú Fatru a hrebeň Nízkych Tatier. Scenériu trošku kazí komín v Ružomberku. 

Našu pozornosť po chvíli upúta nenápadná búdka na strome v strede plošiny. Nachádzame v nej vrcholovú knihu. Berieme si ju na východnú časť brala. Pri neobvyklom pohľade na Prosečné a Západné Tatry rozmýšľame, čo do nej napíšeme. Občasným pohľadom na dedinky pod nami získavame doslova nadhľad nad vecou, takže o inšpiráciu na písanie máme postarané.

Pobrať sa dole bez zaplnenej pamäte fotoaparátu by bola chyba a tak ju poctivo zapĺňame. O možné zábery nie je naozaj núdza. Cesta dole ubehne naozaj rýchlo a pocitom spokojnosti naberáme smer domov. Túto kratšiu túru s nádherným výhľadom vrelo odporúčame.