NEZARADENÉ

V prostredí Čutkovskej doliny neďaleko Ružomberka sa nachádza pôvabný Jelení vodopád, ktorý patrí k jej najväčším lákadlám. Kaskádovitý a dvojetážový  vodopád sa nachádza na Jeleňom potoku, ktorý je najkrajší práve na jar, kedy je najmohutnejší a zároveň, kedy sa okolitá príroda prebúdza do krásy a zahaľuje sa sýtozelenou farbou. Jednou z vetiev Čutkovskej doliny, je i menšia kaňonovitá dolinka zvaná Jamišnou, ktorú vytvoril bezmenný ľavostranný prítok Čutkovského potoka. Táto dolinka sa vyznačuje divokou, nedotknutou prírodou. Jej azda najväčším lákadlom je dvojica tzv. Jamišných vodopádov, ktoré pôvodne sa nazývali Pálenické vodopády. Celá dolina sa vyznačuje viacerými prírodnými zaujímavosťami a vedú tadiaľ viaceré turistické chodníky pre peších turistov aj cykloturistov.

 Čutkovská dolina nachádzajúca sa v chránenom území Národného parku Veľká Fatra, neďaleko okresu Černová, nie je medzi turistami až taká známa. Napriek tomu je to miesto, ktoré určite stojí za návštevu. Jelení vodopád, ktorý vďaka svojej výške 24 metrov predstavuje druhý najvyšší útvar svojho druhu v národnom parku. Skladá sa z dvojitých kaskádových podláh a najkrajšia je jej horná časť. Z vedeckého hľadiska ide o takzvaný „deštruktívny vodopád“, čo znamená, že jeho výška a sklon časom ustúpia v dôsledku dopadu vody. Jelení vodopád predstavuje jednu zo zastávok náučného chodníka Známa neznáma, ktorý sa začína v ústí Čutkovskej doliny a sprístupňuje všetky najatraktívnejšie zákutia oblasti. Pri vodopáde je osadená informačná tabuľa, ktorá vám prezradí o tomto klenote niečo viac Kvôli náročnejšiemu terénu je v prednej časti vodopádu vybudovaných 84 schodov. Pretože množstvo vody vo vodopáde počas roka kolíše, je najlepšie navštíviť ho na jar alebo v ročných obdobiach po veľkých dažďoch. Na ceste po náučnom chodníku natrafíte aj na dvojicu Jamišných vodopádov – vyšší a mohutnejší z dvojice, Nižný Jamišný vodopád, je niekedy nazývaný iba Jamišným, bez ďalšieho prívlastku. Výška tohto vodopádu je viac ako 12,1 m. Jeho vyššie položený príbuzný, Vyšší Jamišný vodopád, meria približne 5,5 m. Vodopády sú obklopené nádhernou bučinou, ktorá má miestami až pralesovitý charakter. Náučný chodník má 6,1 km, 10 informačných tabúľ, ktoré opisujú tajomstvá Čutkovskej flóry a fauny. Šesť z nich je osadených v ľahkom teréne, jedna v stredne ťažkom a tri sa nachádzajú v ťažšie dostupných lesných lokalitách. Čutkovská dolina okrem spoznávania prírodných krás ponúka zábavu menším v podobe zábavného parku Obrovo. Nájdu tu trampolínu, preliezačku, priestor vyhradený na lukostreľbu a ďalšie atrakcie

Trasa: Prístup ku chodníku vedie zo začiatku Čutkovskej doliny z parkoviska pri miestnych kolibách a pokračuje asfaltovou cestou smerom do vnútra doliny. Posledné 3 tabule sú umiestnené v náročnejšom teréne tiesňavy a vodopádu.
Výlet je vhodný pre všetkých nadšencov prírody a turistiky. Jeho časť asfaltovou cestou je vhodná aj malé deti alebo kočiare.

Turistická mapa.

Poludnica je môže mať viac definícií – môže to byť mytologická bytosť, ktorá chráni posvätnosť poludnia. Kedysi bolo poludnie považované za posvätnú hodinu duchov, kedy mal vládnuť pokoj. Ak vás v tento čas zastihla pri práci Poludnica, mali ste to spočítané! Poludnica je taktiež národná prírodná rezervácia v okrese Revúca alebo mikroregión v Liptove. V tomto článku sa však bude venovať vrchu Poludnica, ktorý je lokalizovaný v Nízkych Tatrách. Svoj názov nesie vďaka starým Liptákom, ktorí si všimli, že keď sa slnko dostalo nad jej vrchol, bolo práve poludnie – čas obeda.

Poludnica je bralnatý zalesnený vrch vysoký 1548 metrov, ktorý sa nachádza na konci rázsochy Krakovej hole. Ohraničujú ju Iľanovská dolina zo západu a Jánska dolina z východu. Má dva vrcholy, na severe Prednú Poludnicu a na juhu vyšší vrchol Zadnú Poludnicu. Je to turisticky zaujímavý vrch a turistom ponúka panoramatický výhľad na celý Liptov.   Z Prednej Poludnice je výhľad na Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou a zo Zadnej Poludnice je krásny výhľad na vrchy Nízkych Tatier od Chopka až po Veľký Bok. Poludnica vďaka naozaj skvelému rozhľadu zohral tento vrch úlohu i v dejinách II. svetovej vojny – Nemci si tu zriadili vojenskú pozorovateľňu, z ktorej riadili svoje akcie. K nesmiernej turistickej atraktivite Poludnice prispieva okrem výhľadov aj jej nádherná príroda – jednajúc sa o vápencový vrchol, nájdeme tu viacero zaujímavých krasových javov, najmä menších jaskýň, na jar je vrch navyše zakvitnutý krásnou vápencovou kvetenou. Poludnica je prístupná po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr je zvyčajne Liptovský Mikuláš – Iľanovo alebo obec Závažná Poruba.

Trasa: na Poludnicu je možné vystúpiť zo Závažnej Poruby, Liptovského Jána a Iľanova. Cez jej vrcholy vedie modrá značka na Krakovu hoľu. Trasa z obce Liptovský Ján začína pred hotelom Ďumbier. Prvé vyhliadky si môžete vychutnať už zo sedla Rakytovica. Odtiaľto sa pokračuje ďalej po žltej značke na Prednú Poludnicu, kde sa napojíte na hlavný hrebeň. Turistický chodník vedie aj okolo jaskyne Kamenné mlieko, miestni ju poznajú aj pod názvom Židovská jaskyňa. Dlhá je asi 35 metrov a široká 4 až 5 metrov. Na prelome rokov 1944 – 1945 sa tu ukrývalo asi 45 židovských utečencov zo Slovenska a Poľska. Prenasledovaným pomohli prežiť obyvatelia Závažnej Poruby. Odvážni ľudia prinášali Židom do jaskyne jedlo, ošatenie a najnutnejšie potreby na prežitie. Sami však pritom riskovali svoje životy. Jaskyňu chránil iba vchod zatarasený a zamaskovaný kameňmi, drevom, čečinou a snehom. Osadená je tu aj pamätná tabuľa.

Turistická mapa.

Ohnište (1538 m) je významný horský masív budovaný prevažne z vápencov a dolomitov. Vo vrcholových partiách má ráz mierne zvlnenej krasovej plošiny s početnými závrtami a priepasťami, zo všetkých strán ohraničenej zráznymi úbočiami. Najmä južné a juhozápadné svahy sú pozoruhodné, pretínajú ich priečne, niekoľko sto metrov dlhé súvislé bralné rady oddelené úzkymi plošinami. Masív má dva vrcholy: vyšší (1538 m) je nad veľkou poľanou. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká Veľká ľadová priepasť a neďaleko vrcholu Okno (10 m vysoký skalný otvor). Z hlavného vrcholu je jeden z najkrajších pohľadov na Nízke Tatry, najmä na hrebene a kotly centrálnej časti. Vrchol Ohnište sa nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu sa neodporúča. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr.

Pozrieť sa na Nízke Tatry cez skalné okno Ohnište rozhodne stojí za námahu podstúpenú pri strmom výstupe. Ten však nie je veľmi vhodný pre menšie deti a návšteva samotného okna, ako už bolo spomenutá nie je povolená. Príroda a výhľady sú neskutočné aj keď sa vyberiete len na značkou prístupný vrchol Ohnišťa. Tak trochu v tieni okna stojí tzv. Veľká ľadová priepasť, diera, ktorá vám zoberie dych ešte viac, ako samotné okno. Neuveriteľná diera, s hĺbkou sto metrov sa tajomne norí takmer zo samotného vrchola Ohništa do temných útrob zeme. S priemerom 5-10m sa javí ako pravá brána do pekiel.  Okrem toho vás v oblasti Ohništa priam prenikne divoká, minimálne porušená príroda vrcholovej krasovej planiny. Tá je totiž pokrytá pralesom a ohraničená strmými skalnými zrázmi, dobre viditeľnými z iných častí Nízkych Tatier. Rozsiahlosť planiny v nadmorskej výške cez 1500m pôsobí na slovenské pomery veľmi neobvykle.

Slemä (1514 m)  je zalesnený bralnatý vrch severne od Ohnišťa, oddelený od neho Michalovským sedlom. V októbri 1944, v čase Slovenského národného povstania, stal miestom veľkého leteckého nešťastia. V zamračený a pochmúrny piatok 13. do jeho vrcholu narazilo sovietske lietadlo so zmiešanou rusko-slovenskou posádkou. Všetkých 19 pasažierov zahynulo. Dnes sa na mieste havárie nachádza pamätník s menami obetí. V širokom okolí pamätníka sú roztrúsené trosky stroja, čo je rarita, na ktorú len tak niekde nenatrafíme. Z vrcholu Slemäťa sa otvára pekný výhľad na hlavný hrebeň Ďumbierskych Nízkych Tatier s majestátnym vrchom Ďumbier, a tiež do priľahlých dolín. Na úpätiach vrchu sa nachádza niekoľko partizánskych bunkrov. Slemä je prístupné po značkovaných turistických chodníkoch, východiskom túr môže byť Liptovský Ján, Liptovský Hrádok či Malužiná

Trasa: Ohnište a Slemä nájdeme v predhorí Nízkych Tatier. Pri Východnej (východ z diaľnice 292) treba odbočiť na Hybe a smerom na Malužinú. Jeden kilometer pred Malužinou je odbočka vpravo a hneď za odbočkou je rozcestník, delo a veľké parkovisko. Cesta pokračuje ďalej a vedie do lomu pri Malužinej, no tam je už zákaz vjazdu. Preto auto je ideálne nechať na parkovisku pri dele

Turistická mapa.

Na to aby ste sa stretli s Mníchom, nemusíte ísť do kostola. Môžete zvoliť inú alternatívu ako napríklad výlet do Ružomberka, kde sa na vrchu Mních môžete kochať výhľadom na mesto. Tento trávnatý vrchol je vhodný na nenáročnú prechádzku plnú výhľadov doširoka. Východiskom je obec Martinček, kde sa nachádza gotický Kostol sv. Martina. Ide o jednu z najstarších stavieb na Liptove, vnútri sa našli maľby z 12. storočia. Od kostolíka stúpame na kopec Mních za pomoci domáceho značenia. Samotný Mních je archeologickou lokalitou. Ponúka výhľady na masív kopca Čebrať, Západné Tatry aj Veľkú Fatru.

Vrchol Mních sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny, severne od Ružomberka, tiahne sa pozdĺž pravého brehu Váhu vápencovo – dolomitický hrebeň. Táto jeho vlastnosť ho predurčila už v praveku k osídleniu, a to nielen na jeho povrchu, ale aj v jeho útrobách. Je nepochybné, že svoj názov dostal oveľa neskôr a odvodzoval ho od pôsobenia mníchov v tejto časti kotliny. Od čias veľkomoravských tu niekoľko storočí pôsobili pustovnícki mnísi, benediktíni.

Nevysoký, zato nápadný masív Mnícha stojí za povšimnutie hneď zaujímavou polohou. Stojí osamotene, odsunutý od okolitých pohorí. Uzatvára Liptovskú kotlinu na západe a dovtedy takmer priamo tečúci Váh sa od tohto miesta začína skrúcať pomedzi kopce Veľkej a Malej Fatry. Osamotený Mních je okrem toho zaujímavý aj z iných hľadísk. Južné svahy sú strmé, takmer kolmé, severné a západné spadajú do kotlinky medzi Predným Chočom a Čebraťom miernejšie. Okrem toho, že južné svahy sú strmé a kolmé tak aj sú pokryté hustým borovicovým lesom, západné sú lúčnaté, len s malými ostrovmi zmiešaného lesa. Na svoje si na Mníchu prídu botanici aj geológovia.

Mních, ktorý sa týči v výške 657 m n. m. je dolomitový horský masív obklopený z východu obcami Lisková a Martinček, z juhu a západu mestom Ružomberok, zo severu obcou Likavka. Vrch Mních poskytuje ľahko dostupný vyhliadkový bod. Nachádza sa severovýchodne od centra Ružomberka. Patrí do pohoria Chočské vrchy. Od centra Ružomberka je vzdialený 1 km (vzdušnou čiarou). Vrchol je z juhu porastený stromami a zo severu ho tvoria lúky a miestami stromy. Výhľad z neho je na sever a z časti na západ a východ. Je viditeľný z Liptovskej kotliny. Z vrcholu (západného) je vidieť najmä obec Likavka, mesto Ružomberok a Chočské vrchy. Z východného vrcholu v masíve Mnícha a z vyhliadky, ktorý je vzdialený necelý kilometer, je výhľad na obec Martinček, Chočské vrchy, Liptovskú kotlinu a časť Západných a Nízkych Tatier. Na vrchole masívu sa nachádzali 4 hradiská lužickej kultúry, pričom najväčšie malo rozlohu 10 ha. Hradisko bola podľa všetkého využívané len v čase priameho ohrozenia. Z hradísk pochádzajú viaceré nálezy, podobne ako keramické fragmenty z Liskovskej jaskyne.

Atrakcia: každoročne vo februári sa organizuje fašiangový výstup na vrch Mních. Týmto spôsobom sa ľudia prídu rozlúčiť s fašiangami. Viac informácií sa dozviete TU.

Trasa: dá sa naň dostať po neznačených chodníkoch a poľnej ceste z centra Ružomberka, Likavky, Martinčeka a Liskovej. Najjednoduchšie sa naň dá dostať z obce Likavka, kde z ulice Československej armády, od kríža, vedie pomedzi domy na vrchol poľná cesta.

Turistická mapa.

Obec Dúbrava v okrese Liptovský Mikuláš je učupená pod vrchom Chabenec na severnej strane Nízkych Tatier. V minulosti ju preslávila banícka činnosť, ktorej stopy dodnes uvidíte v Dúbravskej doline. Dnes je vyhľadávaným centrom cestovného ruchu umožňujúcim nízkotatranskú turistiku, kde sa turisti môžu kochať na vrcholoch: Siná a Bôry.
Siná a Bôry sú bezpochyby prírodným klenotom Demänovskej doliny. Hrebeň Bôrov a Sinej a ťahá na sever od vrcholu Poľana a ohraničuje Demänovskú dolinu zo západnej strany. Siná predstavuje predsunutý vápencový masív, ktorý sa týči nad Liptovom a poskytuje krásne výhľady na Liptovskú Maru, oproti stojace Západné Tatry či Veľký Choč. Vrchol Bôr má odlišný charakter, je bližší centrálnemu nízkotatranskému hrebeňu a chodník naň vedie pásmom kosodreviny a alpínskych lúk. Nie je tu núdza o stretnutia s kamzíkmi, ktoré tvoria záložnú populáciu kamzíka tatranského vrchovského. Kvôli ich ochrane je chodník uzavretý od 1. novembra do 30. júna.

SINÁ

Nízkotatranský vrchol Siná s nadmorskou výškou 1560 m.n.m. sa nachádza na rázsoche, ktorá vybieha zo severnej strany hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je najvyššie položeným bodom Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina. Práve vďaka tomu je to miesto, ktoré má skvelý výhľad na Veľkú a Malú Fatru, Vysoké Tatry či Oravské Beskydy. Netradičné pohľady na malebnú krajinku sem každoročne prilákajú tisícky turistov. Siná sa radí do skupiny málo známych vrchov, napriek tomu je priraďovaná k najkrajším končiarom pohoria Nízke Tatry. Na vrchole sa nachádza kríž a schránka s vrcholovou knihou.                         

BÔRY

Bôr je žulový vrch nachádzajúci sa v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier a dosahujúci výšku nadmorskú výšku 1887 m.n.m. Je súčasťou rázsochy vybiehajúcej z hrebeňa Nízkych Tatier smerom na sever, začínajúcej vrchom Poľana a končiacej vrchom Siná. Tiahne sa v severnej rázsoche Poľany v hlavnom nízkotatranskom hrebeni. Vrch má 3 vrcholy, všetky patria k najlepším výhľadovým bodom pohoria. Všetky tri vrcholy Bôrov sú hôľne s roztrúsenými žulovými skalami. Hrebeň na obe strany spadá strmými svahmi, ktoré modeloval zo západu ľadovec Krížskej doliny a z východu ľadovec Demänovskej doliny.  Môžu sa pochváliť kruhovým výhľadom, najmä na vrcholy okolo Demänovskej doliny a na Liptovskú kotlinu. Pri prechode vrchom je možné stretnúť kamzíka vrchovského.

Trasa: Od parkoviska pri Demänovskej jaskyni slobody (860 m) sa vydáme po zelenej turistickej značke (5426) hore Demänovskou dolinou na rázcestie pod Repiskami (831 m). Na mieste vetvenia hlavnej doliny odbočuje doprava žlto značkovaný turistický chodník (8619), ktorý vedie hore dolinou Radová. Dno bizarnej doliny s početnými skalnými útvarmi má krátke úseky stupňovitého riečiska s vymletými tzv. krútňavovými hrncami. V závere doliny je trasa výstupu strmšia. Po chodníku vystúpime do príkreho svahu, až prídeme na zalesnený plošinový chrbát, z ktorého pokračujeme cez les do sedla Sinej (1 301 m) v bočnej rázsoche Bôru.

Turistická mapa.

Určite sa mnohí z vás pýtajú čo “ ferrata“ znamená, však? Nebojte, hneď vám poskytnem odpoveď na tento zvláštny pojem. Toto slovo pochádza z taliančiny – via ferrata – a voľným prekladom by sme to mohli nazvať železná cesta. Na Slovensku sa stretnete s názvami zaistená lezecká trasa. Samotný význam tohto slova znie: lezecká trasa v horskom teréne, pričom na istenie lezcov sa využíva natiahnuté a oceľové lano, ktoré je ukotvené do steny s maximálnou dĺžkou rozostupov päť metrov pomocou oceľových klinov a lezec sa na lane istí sám. Tu je veľký rozdiel medzi klasickým lezením a lezením na ferrate. Na ferrate sa totiž istíte sami! To je pomerne dosť dôležitý rozdiel medzi ferratou a klasickým lezením s lanom.

Ferrata Dve veže, ktorá je iba štvrtou ferratou na Slovensku a prvou na Liptove. Od minulého roka sa pýši v dedine Liptovské Revúce na skale nad Záhorovom. Vznikla aj vďaka rezortu Gothal, ktorý je partnerom prevádzkovateľa ferraty – O.Z. Dve veže. Ak preferujete lezenie po skale a z poriadnych výšok sa vám nekrúti hlava? Ferrata Dve veže je prvá na Liptove a štvrtá na Slovensku. Nachádza sa v Liptovských Revúcach a jej nadmorská výška je 800 m.n.m. Pokiaľ ide o náročnosť lezenia, každý si tu príde na svoje. Nájdete tu vyznačené cesty s rôznym stupňom obtiažnosti, od ľahších B, C, až po technicky náročnejšie C a D.

B: mierne obtiažne trasy
Ide o strmší terén s občasnými exponovanými pasážami a zlými stupmi. Umelé istenie v podobe oceľových lán, kramlí, kolíkov a strmších dlhších rebríkov slúži priamo k postupu vpred. Niekoľko pasáží je namáhavých a vysiľujúcich. Mnoho skúsených vysokohorských turistov používa od tohto stupňa ťažkosti set na ferraty s prilbou. Pre začiatočníkov a deti je set na ferraty nutný a pri nebezpečných a dlhých úsekoch je tiež dôležité dodatočné istenie lanom.

C: ťažké trasy
Trasu tvoria príkre až kolmé steny. Prevažná časť trasy, väčšinou exponovanej cesty, je vybavená umelým istením (oceľové laná, kramle, kolíky, možné aj mierne previsnuté rebríky). Kramle a umelé stupy sú od seba viac vzdialené (dôležitá informácia predovšetkým pre nižších a deti). Úseky sú často kolmé, len s jedným oceľovým lanom. Zaistené úseky si vyžadujú určitú silu v rukách. Dlhé úseky tejto obťažnosti obsahujú veľké zaistené cesty. Set na ferraty s prilbou je nutný aj pre skúsených vysokohorských turistov. Pre začiatočníkov a deti odporúčame absolvovať takúto cestu s dodatočným istením lanom a len so skúseným spoločníkom.

D: veľmi ťažké trasy
Trasu tvorí veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé až previsnuté partie. Väčšinou veľmi exponované a istenie je často realizované len pomocou oceľového lana. Príležitostne umelé stupy (kramle, kolíky), ležia nie jedenkrát ďaleko od seba. Ferratu tvoria dlhé, kolmé až previsnuté pasáže, pri čom treba mať veľmi veľkú silu v rukách, dobrú techniku a tiež tréning. Výstup je spojený s lezením ľahších úsekov (stupeň obťažnosti I alebo II) bez zaistenia, preto ho odporúčame realizovať iba s dostatočne skúseným vysokohorským turistom a horolezcom. Aj pre nich je však set na ferraty (horolezecké topánky a prilba) potrebný. Pre začiatočníkov a menej skúsených túto trasu neodporúčame, treba ju absolvovať jedine s dodatočným istením a so skúseným vodcom alebo cvičiteľom.

Turistická mapa.

Ak vám niekto niekedy povie, že ide na Babky, tak sa nezľaknite. Neznamená to, že ide skočiť na chrbty babiek, ale znamená to, že sa chystá na turistiku do Západných Tatier. Teda ak opak nie je pravdou samozrejme. Okrem Babky, nesmie zabudnúť na najvýraznejší vrch hlavného hrebeňa Západných Tatier na ich západnom okraji – Sivý vrch.

Babky sú nenápadný kopec v Západných Tatrách. Nachádzajú sa na konci južnej rázsochy Sivého vrchu (1 805 m). Na severe susedia s vrcholom Malá kopa (1 637 m), ktorý je oddelený sedlom Babková priehyba (1 491 m.n.m) Kopec Babky sú viditeľné z celého stredného Liptova. V panoráme Západných Tatier ich však dokáže nájsť len znalec miestnych pomerov . Je to najmä tým, že vrchol sa javí ako zalesnený a stráca sa v množstve výraznejších susedov. Pre tatranských nadšencov býva jar časom, kedy ich to ťahá po dlhej zime na hory, proti sú však sezónne uzávery. Obvykle do polky júna, hlavná atrakcia široko ďaleko – hlavný hrebeň tzv. Roháčov, je uzavretý pre turistov. Preto mnohí hľadajú alternatívy a práve Babky sú vynikajúcou náhradou. Sú dostupné celoročne.
Zaujímavosť: názov je možno odvodený od skalných blokov pod vrcholom, ktoré pripomínajú tri sediace ženy, dokonca v krojoch. Celá trasa Babiek je veľmi bohatá na vápnomilné druhy kvetín, nájsť tu môžeme napríklad vzácny plesnivec alpský.

Turistika na Orave a Liptove má svoje osobité čaro. Jedným z najkrajších a najobľúbenejších vrchov Západných Tatier je Sivý vrch. Vrch sa pyšní vzácnou a mimoriadne pestrou vápnomilnou kvetenou, nachádza sa tu až 500 druhov rastlín, z ktorých niektoré nerastú nikde inde na Slovensku. Svahy Sivého vrchu sú od skorej jari do neskorého leta pokryté farebnými záhonmi. Druhé veľké lákadlo patrí do kategórie neživej prírody – v západnom hrebeni Sivého vrchu sa nachádza množstvo fascinujúcich skalných útvarov vytvárajúcich doslova skalné mesto. V jeho západnom hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov. Túra naň nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších, a to vďaka dych berúcim výhľadom na Liptov a Oravu. Sivý vrch je typický svojím skalnatým vrcholom, ktorý je dobre rozpoznateľný či už z oravskej alebo liptovskej strany. Skúseným turistom bude Sivý vrch pripomínať Veľký Rozsutec či Veľký Choč. Majestátne vápencové skaliská popretkávané prekrásnou flórou.

Trasa: Túra začína v Bobroveckej vápenici a stupákom priamo hore cez les vedie na zvážnicu, ktorá vedie až na chatu Červenec. Predtým je však na ceste ešte rázcestie, kde sa odbočuje na Babky.

Turistická mapa.

Janko Matúška, Hrdoš. Povesť z Oravy:

K poludnej strane od mutnej Oravy,
Tam pyšná skala v oblakoch sa skrýva,
Dávno pevný hrad — teraz sokol plavý
I s nočnou sovou odtiaľ sa ozýva.

O zámku povesť v ľudu je ukrytá,
Len hora zrutným skalám ohlas dáva,
A pravda holá v svete bájku víta,
V búri čas verný nám ju prechováva.

Takto znie prvá sloha básne od Janka Matúška. Povesť z Oravy hovorí o pyšnom panovníkovi, ktorý neváhal obetovať svoju dcéru a sám potom zo zúfalstva skončil svoj život skokom zo skaly. Ľudová tradícia mu pripisuje aj ukrytie pokladu v skalách. Skalnatý hrebeň, ktorý snáď odvtedy nesie pomenovanie Hrdoš. Avšak nie tie vybájené, ale skutočné. Sú nimi nádherné skalné steny, pukliny, štrbiny, okná a – jaskyne. Najmä v oblasti Hrdošnej skaly.

Obdivovatelia skalných útvarov, jaskýň, krásnej prírody a neobyčajných výhľadov by mali svoj ďalší výlet nasmerovať do Šípskej Fatry, ktorá ponúka viacero turisticky atraktívnych cieľov. Okrem masívneho a rozložitého vrchu Šíp je táto lokalita tvorená aj ďalším veľmi zaujímavým vrchom Hrdoš a dych berúcim bralom Hrdošná skala. Zo samotného vrcholu sa naskytne polkruhový výhľad na Chočské vrchy spolu s Veľkým Chočom či Kubínsku hoľu. Zaujímavosťou je, že na Hrdošnej skale je možné obdivovať mohutné skalné bloky s oknami, bránami a niekoľkými jaskyňami. Najväčšou z nich je 120 m dlhá oficiálne neprístupná Žaškovská jaskyňa.

Hrdoš alebo inak nazývaný aj Ostrá (1 170 m n.m.), skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka, alebo aj z obce Komjatná, patrí k vrchom geomorfologického podcelku Šípska Fatra. Tento podcelok patril dlhé obdobie podľa klasifikácie k Chočským vrchom, ale keďže je z geologického hľadiska viac príbuzný k Veľkej Fatre, nakoniec bol zaradený tu.

Vrch Hrdoš s Hrdošovou skalou je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Východiskom túr naň môžu byť obce Komjatná (cca 2 km), Švošov (cca 3 km), Stankovany, Žaškov alebo aj Ľubochňa. Hrebeňom Hrdoša je možné prejsť ku Skríženej skale a ďalej na zalesnený vrch Ostré.

Trasa: Hrdoš je dobre prístupný z obce Švošov, kde nájdete aj železničnú zastávku, kde začína turistická trasa.

Turistická mapa.

Vieme, že Váh je najdlhšia rieka Slovenska. Počuli ste však už o Čiernom Váhu? Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Do prevádzky bola uvedená v roku 1981.

Vodná nádrž Čierny Váh sa nachádza v krásnom prostredí, ľudí láka aj úchvatný výhľad z hornej nádrže na celý horný Liptov a panorámu Tatier. K dielu vedie niekoľko ciest, najčastejšie využívajú cestu cez Kráľovu Lehotu a Svarín. Ľudia sa zhodujú v tom, že Čierny Váh je jedným z najkrajších miest regiónu a atraktívnym turistickým cieľom.

Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží a spájajú ich podzemné potrubia. Má nezastupiteľnú úlohu v prípade výkyvov energie v sieti. Horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške
1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny.

V okolí Čierneho Váhu je niekoľko turistických chodníkov a značkovaných cyklotrás, ktoré návštevníkov dovedú až k hornej nádrži. Jedna pribudla koncom roka 2013 , začína sa vo Východnej, pokračuje Čiernou dolinou po zvážniciach hore k nádrži. Turisti a cyklisti musia zdolať približne šesťkilometrové tiahle stúpanie. Ľudia však volia jednoduchší spôsob ako obdivovať  panoramatický výhľad – Odvezú sa na autách alebo na motorkách. Popri nádrži sa poprechádzajú alebo využívajú hladký asfalt na korčuľovanie. Prístupová cesta je súkromná a platí na nej zákaz vjazdu pre motorové vozidlá, na čo upozorňuje dopravná značka. Druhá zákazková tabuľa je pri areáli hornej nádrže. Ľudí to neodrádza, nariadenie nerešpektujú.

Cyklotrasa: Cyklotrasa je dlhá 4.5 km a začína pri budove Štátnych lesov na Čiernom Váhu. Je to kúsok za dolnou nádržou elektrárne Čierny Váh. Vedie po násype bývalej Považskej lesnej železničky. Trasa končí pod dolinou Benkovo a plynulo nadväzuje na červenú cyklomagistrálu. Pozor, povrch trasy je šotolina, čiže nie je vhodná pre cestné bicykle. 

Turistická mapa.