Kráľovná Západných Tatier alebo inak aj ako Bystrá, ktorú pomenovali podľa Bystrej doliny, nad ktorou sa vypína. Dolina zasa dostala názov od Bystrého potoka, ktorý ňou preteká. Bystrosť máte všade navôkol. Máloktorý z turistov prechádzajúcich Liptovom si všimne nenápadný vrch, ktorý však ako kráľovná tróni v kráľovstve horských velikánov. Z jednej strany ju stráži veľkolepý Baranec, z druhej strany urastený Kriváň. Hôľnato-skalnatý vrchol poskytuje krásny kruhový výhľad na okolité vrchy, doliny a to nielen na slovenskej, ale i na poľskej strane. Svahy Bystrej sú domovom aj vzácnych vysokohorských živočíchov, a tak okrem podmanivých výhľadov môžete pozorovať aj kamzíky či svište.
Spoločnosť jej robia o niečo nižšie vrchy Jakubina, Blyšť a Klin. Bystrá sa nachádza v ich centrálnej časti v geomorfologickom podcelku Liptovské Tatry asi 0,5 km južne od hlavného hrebeňa. Bystrú obopínajú mohutné ľadovcové doliny. Z juhozápadu Gáborova dolina (odnož Račkovej doliny), z juhu Bystrá dolina a z juhovýchodu Kamenistá dolina. Oddeľujú ich dve rázsochy spadajúce z Bystrej. Predstavuje najvyšší vrchol Západných Tatier s výškou 2 248,4 m n. m. Nachádza sa v južnej časti hlavného hrebeňa. Bystrá má aj svoju menšiu sestru – Nižnú Bystrú s výškou 2 163 m n. m. Túto súrodeneckú dvojicu dopĺňa poľský Blyšť.
História výstupov na Bystrú je bohatá. Na začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch. Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari.
Trasa: Ideálnym východiskom výletov na Bystrú je Podbanské. Najkratší výstup vedie Bystrou dolinou, vychádza z Hrdova (chatová oblasť medzi Pribylinou a Podbanským) a smeruje po žltých značkách hore na sever. Stúpa Bystrou dolinou a trvá asi 4 hod. Ďalšia trasa vedie z Podbanského po modro značkovanom chodníku Kamenistou dolinou na hlavný hrebeň do Pyšného sedla a po červených značkách cez Blyšť do Bystrého sedla. Odtiaľ pokračuje po modrej značke popod Blyšť na Bystrú a spolu trvá asi 5 hod. Tretí variant vedie modro značkovanou lesnou cestou Úzkou dolinou, ktorá sa po chvíli člení na Jamnícku a Račkovu dolinu. Pokračuje Račkovou dolinou po žlto značkovanom turistickom chodníku po sútok Gáborovho potoka a Račkovej. Odtiaľ smeruje po zelených a neskôr po modrých značkách do Bystrého sedla a popod Blyšť na vrchol Bystrej. Trvá asi 5 hod. Kto si chce však naplno vychutnať čaro západotatranských dolín, vyberie sa na Bystrú z Pribyliny Račkovou dolinou.
